Chutné zdravie z našich polí

Ak nemáte problém s lepkom a nie ste tým pádom odkázaní len na špeciálne bezlepkové výrobky, mal by váš jedálniček obsahovať aj jedlá pripravené zo zŕn. Sú totiž bohatým zdrojom bielkovín, minerálnych látok a vitamínov.

Ak si myslíte, že zrno sa pestuje len kvôli chovu zvierat, ste na veľkom omyle. O pozitívnom účinku konzumácie zŕn na ľudský organizmus sa presviedča čoraz viac ľudí. Nehovoriac o tom, že by sme si mali brať príklad zo stravovania našich predkov, ktorí vedeli z obilnín pripraviť výborné lahôdky.

Stačí si len nájsť čas, trochu experimentovať a prísť na najvhodnejší spôsob, ako si obilniny pre seba pripraviť. Tak, aby vám chutili a zároveň prospievali vášmu zdraviu. Ponúkame vám zopár tipov, ako si pripraviť u nás najpoužívanejšie obilniny.

---

Obľúbená pohánka

Pohánka patrí aj u nás na Vareche medzi obľúbené obilniny. Táto rastlinka chudobných pomáhala nasýtiť po jej rozšírení do Európy tunajšie hladné obyvateľstvo. Jej použitie je naozaj rôznorodé a príprava jednoduchá. Stačí ju uvariť, alebo nechať napučať, kým nezmäkne.

Výborne chutí ako príloha k akémukoľvek jedlu, stačí ju dochutiť soľou, prípadne bylinkami. Skvelo chutí aj ako závarka do polievok a tiež na plnenie zapekanej zeleniny, pridáva sa do mäsových alebo zeleninových fašírok, prípadne zemiakových placiek. Vhodná je tiež ako súčasť šalátov, alebo ako náhrada ryže do rizota.

Na sladko chutí pohánka výborne ako teplé jedlo, uvarená vo vode, poliata medom a posypaná čerstvým aj sušeným ovocím a semienkami. Alebo ju môžete prevariť v mlieku, nechať nasať zvyšné mlieko a dochutiť podľa chuti, prípadne upiecť ako sladký nákyp. Pohánkovú múku môžete použiť na pečenie a zahusťovanie, vločky zas napríklad ako závarku do polievok.

Jej využitie v kuchyni je vďaka jednoduchej príprave naozaj bohaté, vyhovárať sa teda nie je na čo. Varte, ochutnávajte, experimentujte a o výsledkoch nás informujte, konzumáciou pohánky pomôžete vašim cievam, posilníte si imunitu, a priaznivým účinkom sa poteší vaše srdce, tráviaci systém, aj pečeň.


Jačmeň, ktorý živí Európu

Európa je najväčším pestovateľom jačmeňa, patrí medzi najstaršie pestované plodiny. Často sa využíva pri pečení chleba, v našich končinách je momentálne známy aj vďaka výživovým doplnkom, ktoré pomáhajú zlepšiť rôzne zdravotné problémy ako trávenie, chronická únava, kožné a žalúdočné choroby.

Zrno jačmeňa obsahuje vysoký podiel bielkovín, sacharidov, ale aj vitamínov B a E a tiež minerálnych látok. Ak máte doma balíček jačmeňa a neviete, čo s ním, vyskúšajte ho naklíčiť. Vhodné je si zohnať špeciálne misky na klíčenie , máte s nimi väčšiu šancu, že sa to podarí. Vyskúšať to však môžete aj bez nich.

Jačmeň namočíme cez noc do vody. Na druhý deň semienka prepláchneme, scedíme a uložíme na tmavé miesto do nádoby, ktorú zakryjeme gázou. Každý deň semienka dva krát prepláchneme, predíde sa tým tvorbe hnilobných procesov, a na tretí deň budú pri ideálnych podmienkach krásne naklíčené. Najzdravšie sú ak ich zjete surové, neuškodí im však ani krátka tepelná úprava.

Zrno jačmeňa je možné konzumovať tiež ako krúpy, ktoré však neobsahujú tie najcennejšie zložky, vhodnejšie sú preto jačmenné vločky. Uvarený jačmeň je vhodný do polievok, alebo ako príloha. Jačmeň stačí opláchnuť vodou a na jeden diel zrna pridať tri diely vody a uvariť do mäkka.

Najcennejší ovos

Prečo najcennejší? Lebo zo všetkých obilnín obsahuje najväčšie množstvo biologicky hodnotných bielkovín a tukov. Obsahuje tiež veľa vitamínov najmä B a E a minerálov, obzvlášť jódu. Je známe, že starovekí germánski bojovníci jedávali tzv. pokrm bohov – kašu z ovsa, pred nástupom na ťažké boje.

Ovos ako obilnina významne vplýva na zlepšenie imunity, pomáha potláčať únavu, ženám v prechode zmierňuje stavy návalov horúčavy. Pomáha tiež znižovať cholesterol, je vhodný aj pre diabetikov, ktorým sa odporúča konzumovať denne pre jeho účinky na stabilizáciu cukru v krvi. Výborný je tiež ako pomocník pri tráviacich ťažkostiach, či hnačkách.

Konzumuje sa ako iné obilniny v celku, ale najčastejšie ako ovsené vločky , či múka. Vločky sú vhodné ako závarka do polievok, pridáva sa do fašírok, koláčov, keksov, opražené do müsli, nepečených sladkostí. Ako múka sa používa ako prídavok do chlebov a pečiva, vďaka čomu majú dlhšiu trvanlivosť a sú jemnejšie. Môžete ho tiež cez noc namočiť, ráno uvariť do mäkka a ďalej použiť buď na slano alebo na sladko podľa chuti.

Slovanské pšeno

Pšeno radili starí Slovania medzi obľúbenú obilninu. Keď ešte netušili o existencii ryže, používali pšeno všade tam, kde dnešná bežná gazdinka ryžu. A vyzerá to, že karta sa možno opäť obráti. Pšeno je totiž jediná zásaditá obilnina, čo okrem iného napomáha pri črevných problémoch spôsobených prekyslením organizmu.

Okrem bielkovín a tukov obsahuje aj vitamín B, a vysoký obsah železa a kremíka. Je aj výživné a sýte, niet preto divu, že ho Slovania mali tak radi. Železo obsiahnuté v pšene je vhodné pre ľudí trpiacich na chudokrvnosť, zinok zase zlepšuje kvalitu zubov, nechtov a vlasov.

A ako si ho pripravíte? Najprv ho treba spariť a vodu vyliať. Potom sa varí v raz takom množstve vody ako pšena, tesne pred odparením všetkej vody sa vypne a nechá pod pokrievkou, aby nasiaklo zvyšnú vodu. Nakoniec stačí pridať pár kvapiek olivového oleja a premiešať. Konzumuje sa ako príloha, stačí však k nemu pridať napríklad dusenú zeleninu na slano, a na sladko zas postrúhané ovocie.

Naši českí bratia z neho pečú výborný tradičný koláč, pre niekoho nákyp – Jáhlovník. Do vychladnutej pšenovej uvarenej kaše sa vmiešajú žĺtky, med alebo cukor a citrónová kôra, nakoniec sa primiešajú vyšľahané bielky. Masa sa rozotrie do vymasteného pekáča, navrch sa naukladá ovocie a po upečení máte chutnú a výživnú dobrotu na svete.