Ako som oklamal kocúry

Tentoraz mi však môj mäsiar predal chrbty „de luxe“. Bieleho mäska bolo na nich až–až. Uvaril som ich so zeleninou a jednou ranou som „zabil“ tri muchy.

Nakŕmil som kocúry, bola skvelá polievka a bola i pekná kôpka „obratého“ bieleho mäsa. Muro, Nero, Garfield a Tajgr sa museli uskromniť. Mäso zostalo pre nás. Pozri Recepty na tému Lacné jedlá Pomlel som ho, osolil, okorenil a urobil som z neho vzhľadné guľky. Povaľkal som ich v rozšľahanom vajíčku, bielej strúhanke a vypražil ich v slnečnicovom oleji. Pekne do zlata.

Časť koreňovej zeleniny z polievky som nakrájal na tenké rezance a plnil som ňou taštičky z lístkového cesta. Pomazal som ich vajíčkom a nechal zapiecť v rozpálenej rúre. Zlaté guľky i zlaté taštičky však samotné na tanieri nevynikli.

A napokon nebolo to ani kompletné. Pamätal som na to. Už ráno som dôsledne očistil dve hrste ružičkového kelu a uvaril ho. Na každý tanier som dal po dva zelené „kelíky“. Už to vyzeralo lepšie. Stále však nebolo hotovo.

Na tanieri mi chýbala červená. Bolo to veľmi prosté. Tanier skompletizovali plátky grilovanej kapie... Aby som sa vošiel do dnešného päťeurového limitu, s vínom sme sa museli uskromniť. Náš mladý sudový müller však nebol na zahodenie...